NP Slovenský raj

Národný park Slovenský raj

Slovenský raj je unikátny horský krasový reliéf nachádzajúci sa vo východnej časti Slovenska, s rozlohou 19 763 ha ( + ochranné pásmo 13 011 ha). Je tvorený planinami, hlbokými roklinami a kaňonmi a množstvom iných krasových foriem ako sú závrty, bralá, skalné veže a útvary a jaskyne.

Najznámejšia jaskyňa Slovenského raja je Dobšinská Ľadová Jaskyňa – zapísaná na zozname Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Tiež sa tu nachádza najmohutnejší jaskynný systém – Stratenská jaskyňa.

Národný park Slovenský raj sa rozkladá v okresoch Spišská Nová Ves, Poprad, Rožňava a Brezno. Prvé snahy k jeho ochrane sa datujú ku koncu 20-tych rokov dvadsiateho storočia. Významným krokom bol zákaz ťažby dreva na území Slovenského raja v r. 1931, čo je možné považovať za prvý legislatívny akt ochrany Slovenského raja. V r. 1964 bolo toto územie ako prvé na Slovensku vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť.  Za národný park bolo vyhlásené 18. januára 1988.

Fauna a flóra v Raji

Slovenský raj je územím so vzácnou koncentrovanosťou prírodného bohatstva, jeden z najcennejších komplexov západokarpatskej kveteny s veľkým bohatstvom druhov. Vyskytuje sa tu okolo 1000 druhov vyšších rastlín, 120 druhov machorastov, 300 druhov húb, 80 druhov lišajníkov. Viacero druhov rastlín je však už v zozname ohrozených druhov. Napríklad kosatec bezlistý, jazyčník sibírsky, lykovec voňavý. Takmer celú oblasť národného parku (92 %) pokrývajú lesy. Prevládajú jedľové bučiny s prevahou buka, smreka, jedle a javora. Na strmých vápencových bralách sa zachovali reliktné borovice. V Prielome Hornádu aj v tiesňavách sa ojedinelo vyskytuje tis obyčajný. Ozdobou územia je pestrá kvetena. Lesné spoločenstvo zastupuje kopytník európsky, lipkavec marinkový, z ohrozených druhov Ľalia zlatohlavá, črievičník papučkový. Prostredie tiesňav zdobí kortúza Matthioliho, soldanelka karpatská. Na vápencových slnečných svahoch sa nachádzajú teplomilné druhy ako poniklec slovenský – symbol Slovenského raja, či kosatec bezlistý. Spomedzi fauny viac ako polovicu druhov tvoria motýle (v súčasnosti 2162 druhov). Vyskytujú sa tu viaceré významné druhy, napríklad motýľ‘ jasoň červenooký. Okolo 160 druhov živočíchov je dnes na území národného parku osobitne chránených. Z kriticky ohrozených je to orol skalný, alebo vydra riečna. K silne ohrozeným druhom patrí orol krikľavý, hlucháň obyčajný, mlok veľký. Ohrozené druhy zastupujú aj horskí predátori rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý. V hojnom počte sa vyskytuje diviačia a srnčia zver, líška a zajac. Určitou raritou je kamzík vrchovský alpský, ktorý tu bol umelo vypustený v roku 1963. Jaskynné systémy obýva viacero druhov netopierov. K ohrozeným patrí netopier fúzatý a netopier riasnatý.

NAJ v Raji:

  • Najvyššie položené miesto: Predná hoľa: 1.545 m n.m.
  • Najnižšie položené miesto: hladina Hornádu pri Smižanskej Maši: 470 m n.m.
  • Najväčšia rezervácia: NPR Kyseľ s výmerou 949,97 ha s roklinou Sokolia dolina
  • Najdlhšia roklina: Veľký Sokol, dĺžka 4,5 km a hĺbka 300 m, celá NPR Sokol má spolu viac než 50 jaskýň
  • Najdlhší kaňon: Prielom Hornádu: 11,7 km od Hrdla Hornádu na Podlesku pri Hrabušiciach po most pri Smižianskej Maši, má aj najvyššiu druhovú diverzitu (460 druhov rastlín).
  • Najvyšší vodopád: Závojový vodopád v Sokolej doline: vyše 70 m
  • História turistiky v Slovenskom raji začína v druhej polovici 19. stor. predovšetkým od objavu Dobšinskej ľadovej jaskyne na juhu oblasti (r. 1870, Eugen Ruffínyi so spoločníkmi).
  • Prvé turistické chodníky na juhu Slovenského raja vedú k Dobšinskej ľadovej jaskyni a k Občasnému prameňu. Neskôr vďaka výstavbe Košicko-Bohumínskej železnice turisticky ožíva aj sever Slovenského raja. Prvá turistická útulňa bola postavená v roku 1889 na Tomášovskom výhľade. Prvé chodníky viedli na Kláštorisko, Glac a pravým brehom Hornádu.
  • Prvý zaznamenaný prechod tiesňavou Vel‘ký Sokol (Róth M., Filarszky N., Karoliny M.) je z roku 1898.
  • Územné členenie NP Slovenský raj:
    • 11 Národných prírodných rezervácií: Kyseľ, Piecky, Sokol, Suchá Belá, Prielom Hornádu, Tri kopce, Holý kameň, Hnilecká jelšina, Statená, Vernárska tiesňava a Zejmarská roklina
    • 9 Prírodných rezervácií: Čingovské hradisko, Kocúrová, Malé Zajfy, Ostrá skala, Vyšná Roveň, Barbolica, Mokrá, Muráň, Havrania skala
    • 4 Prírodné pamiatky: Hranovnické pleso, Čertova diera, Medvedia jaskyňa, Občasný prameň
    • 1 Chránený areál: Knola
    • 1 Národná prírodná pamiatka: Dobšinská ľadová jaskyňa

 

Správa Národného parku Slovenský raj – Štátna ochrana prírody SR

Správa Národného parku Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Zaoberá sa v prvom rade mapovaním a ochranou prírody Národného parku Slovenský raj, vydávaním odborných publikácií, realizáciou vzdelávacích aktivít a v neposlednom rade aj rozvojom trvalo udržateľného turizmu v území národného parku. Od roku 2017 aktívne spolupracuje s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Slovenský raj & Spiš. Viac informácii o jej aktivitách a službách nájdete na webovej stránke www.npslovenskyraj.sk.