Kráľovská banská Gelnica a okolie

Medzi hrebeňmi vrchov Slovenského rudohoria, v Hnileckej doline, ležia učupené mnohé malebné dediny a mestečká so slávnou baníckou históriou. Dominuje im niekdajšie kráľovské banské mesto Gelnica. Nechajte ducha minulosti prehovoriť pri prechádzke uličkami starého mesta lemovanými honosnými barokovými sídlami niekdajších majiteľov baní či pri návšteve Baníckeho múzea, ktoré vás vovedie do sveta baníctva a geológie. Prejsť sa môžete aj Banským náučným chodníkom po stopách starých banských štôlní, z ktorých mnohé vznikli už v 15.storočí.  Zapnite si baterky a vydajte sa spoznávať tajomné hlbiny gelnického banského podzemia v Dedičnej štôlni Jozef, ktorá je najväčšou atrakciou náučného chodníka. Milovníkom športu sa naskytajú pestré možnosti turistiky a cykloturistiky či už smerom na Kojšovskú hoľu, alebo na Krompašský vrch, ako aj kvalitnej lyžovačky počas zimy v obľúbenom lyžiarskom stredisku Relax Center Plejsy pri susednom meste Krompachy.

Gelnica bola v minulosti jedným z najdôležitejších centier baníctva na našom území. Postavenie slobodného kráľovského mesta získala vzápätí po nemeckej kolonizácii, už v trinástom storočí. Ťažilo sa tu zlato, striebro, meď aj ortuť. Baníctvo prechádzalo rôznymi vývojovými etapami – od rozkvetu v trinástom až pätnástom storočí, cez úpadok v čase bojov medzi feudálmi a tureckých nájazdov, opätovný rozvoj v sedemnástom až devätnástom storočí až po definitívne zastavenie banskej činnosti na sklonku dvadsiateho storočia. Montánnu históriu pripomínajú viaceré pamiatky v meste aj v okolitých lesoch.

Dedičná štôlňa Jozef sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily a jej celková dĺžka je viac ako jeden a pol kilometra. Jej vznik nie je datovaný. V minulosti slúžila na odvodnenie vyššie položených obzorov. K jej uzavretiu došlo v polovici devätnásteho storočia v súvislosti s úpadkom ťažby medi. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ju nanovo otvorili. Cieľom bolo prepojiť štôlňu s nižšie položenými chodbami na žile Krížová vetracím komínom. Po ukončení všetkých prác v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa ústie štôlne zavalilo. V auguste 2016 bola štôlňa sprístupnená pre verejnosť a stala sa súčasťou expozície Baníckeho múzea v Gelnici.