Čingov – Tomášovská Belá – roklina Sokolia dolina – Kláštorisko – Čingov
Divoké rokliny a kaňony plné nádherných vodopádov patria medzi hlavné lákadlá, pre ktoré do Národného parku Slovenský raj každoročne merajú cestu tisíce domácich i zahraničných turistov a dobrodruhov. Najčastejšie ich kroky smerujú do obľúbenej tiesňavy Suchá Belá. Hlbšie v útrobách národného parku sa však skrýva aj menej známa, no o to čarovnejšia roklina Sokolia dolina. Jej najväčším klenotom je Závojový vodopád, ktorý je nielen najvyšším vodopádom Slovenského raja, ale aj druhým najvyšším vodopádom na celom Slovensku. Pokiaľ si trúfate na skúšku odvahy, pridajte sa k nám a vyšplhajte sa po sústave rebríkov a mostíkov až na jeho vrchol. Na spiatočnej ceste zo Sokolej doliny navštívime aj históriou nabité Kláštorisko s kartuziánskym kláštorom z 13. storočia a symbolickým cintorínom venovaným obetiam Slovenského raja.
Čingov
Našu okružnú turistickú vychádzku začneme i ukončíme v známom turistickom stredisku severnej časti Slovenského raja s názvom Čingov. Nachádza sa iba sedem kilometrov od okresného mesta Spišská Nová Ves, medzi obcami Smižany a Spišské Tomášovce. K dispozícii je tu dostatok parkovacích miest, rovnako ako pestrá ponuka ubytovacích, stravovacích a ďalších služieb pre turistov. V prípade potreby sa tu dá tiež informovať o možnostiach turistiky, prípadne zakúpiť si rozličné mapy, bedekre a iné užitočné maličkosti v dvoch turistických informačných centrách.
Z Čingova vyrazíme po modro značenom turistickom chodníku smer Lesnica, ústie a Biely potok, rázc. Zhruba po polhodine chôdze sa dostávame na menšie otvorené lúčne priestranstvo, nad ktorým sa vypína mohutná galéria Tomášovského výhľadu vyhľadávaného turistami, cykloturistami i skalolezcami. Z rázcestia pri Bielom potoku ďalej pokračujeme po zelenej turistickej značke proti prúdu Bieleho potoka malebnou dolinou Tomášovská Belá. Čakajú nás tu prvé stúpačky, drevené mostíky a iné technické prvky dvíhajúce adrenalín v krvi. Neskôr prechádzame aj okolo vstupu do Ferraty HZS Kyseľ, ktorú navštívime inokedy. Po niečo vyše šiestich kilometroch chôdze nás víta rázcestie pri ústí Sokolej doliny, kde sa začína to pravé dobrodružstvo, na ktoré už všetci čakáme.
Sokolia dolina
Roklina Sokolia dolina je často považovaná za najdivokejšiu a najexponovanejšiu roklinu Slovenského raja. A úplne oprávnene. Na štyri kilometre dlhom úseku tu prekonáme prevýšenie až 450 výškových metrov. Prechod rokliny nám po žltej turistickej značke za priaznivých podmienok potrvá približne dve hodiny.
Zvýšená vlhkosť vzduchu, chodník, ktorý sa miestami stráca v koryte potoka a strmé skalné bralá dookola vzbudzujú rešpekt a navodzujú dobrodružnú atmosféru charakteristickú pre rokliny Raja. Prvý vodopád s rebríkom, ktorý preverí naše odhodlanie, je Skalný vodopád s výškou približne 4 metre. Chodník stúpa stále strmšie a v diaľke sa už vynára spomínaný a očakávaný Závojový vodopád. Strach odkladáme bokom a šplháme sa po sústave rebríkov a mostíkov priamo popri padajúcom vodopáde až na jeho samotný vrchol. Najkrajšiu atmosféru roklina máva počas daždivejších období, kedy má vodopád väčší prietok a vzbudzuje naozaj majestátny dojem. Nad Závojovým vodopádom nás čaká ešte Vyšný vodopád, ktorý pôsobí zvlášť podmanivo najmä v jesennom období, ozdobený lístím všetkých farieb. Po jeho prekonaní sa už zakrátko dostávame k záveru rokliny.
Roklina končí na planine Glac, neďaleko lokality Biskupské Chyžky. Nachádza sa tu prístrešok s posedením, kde sa môžeme po náročnom výkone príjemne občerstviť a načerpať sily pre návrat na Čingov. Zostup roklinami zhora nadol však nie je povolený, preto sa postupne vraciame vrcholovou trasou po planine Glac, cez lokality Biskupské chyžky; Glac, Malá Poľana; Suchá Belá, záver a Pod Vtáčím hrbom až na Kláštorisko. Striedame zelenú, žltú, modrú, opäť žltú a nakoniec červenú turistickú značku. Míňame aj závery roklín Veľký a Malý Kyseľ a Suchá Belá.
Kláštorisko
Prichádzame na asi najznámejšiu križovatku turistických trás v centrálnej časti Slovenského raja – Kláštorisko. Kláštorisko, kedysi zvané aj „Skala útočišťa“, pre ľud regiónu Spiš po stáročia predstavovalo miesto úkrytu pred nebezpečenstvom, či už to boli vojnové konflikty, pustošivé vpády nepriateľských národov, alebo šíriace sa epidémie smrteľných chorôb. Koncom 13. storočia si tu mníšsky rád kartuziánov na základoch staršieho opevnenia postavil rozsiahly kláštor. Od neho je odvodený aj dnešný názov tohto miesta. Verili, že tu budú mať ideálne podmienky a pokoj pre svoje duchovné rozjímanie a asketický spôsob života. Napriek jeho odľahlej polohe bol však kláštor neskôr viackrát vyplienený. Ruiny kláštora ale vďaka mravenčej práci dobrovoľníkov starajúcich sa o jeho rekonštrukciu môžeme obdivovať dodnes.
V priebehu 20. storočia sa Kláštorisko stalo vychýreným cieľom pre pešiu turistiku i dovolenku v prírode. Dnes je tu v prevádzke reštaurácia a bufet s ponukou občerstvenia. V roku 2010 tu bol vybudovaný Symbolický cintorín obetiam Slovenského raja, venovaný pamiatke všetkých, ktorí tu tragicky prišli o svoje životy, a tiež tým, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o rozvoj a ochranu národného parku. Po krátkom oddychu z Kláštoriska pokračujeme po modrej turistickej značke miernym stúpaním až na vrch Čertova sihoť, odkiaľ prudko klesáme opäť do lokality Biely potok, rázcestie, kde sme dnes už raz boli. Sme skoro v cieli. Čaká nás posledný úsek výletu popri rieke Hornád späť na Čingov.
Otázky pre šikovných pozorovateľov:
- Akou výškou sa pýši Závojový vodopád v Sokolej doline? Napovie vám informačná tabuľa pri ústí rokliny.
- V akom roku mnísi kartuziáni dokončili svoj kláštor na Kláštorisku? Rok je uvedený na drevenej streche na priečelí kláštora.
- Za lúčnou planinou v lokalite Glac, Malá Poľana sa pri pohľade juhozápadným smerom v diaľke vypína majestátny skalný vrchol jedného veľmi známeho kopca v Slovenskom raji, vyhľadávanom pre nádherné výhľady množstvom turistov. Najlepší prístup je naň z obce Stratená. Aký má názov tento kopec?
Pre koho je výlet určený?
Výlet s dĺžkou až 21,5 kilometra a prevýšením viac než 1000 metrov patrí medzi náročné turistické vychádzky určené pre kondične zdatných turistov, ktorí už majú skúsenosti s pohybom v exponovanom teréne roklín Slovenského raja. Rozhodne si naň vyčleňte celý deň a vyrazte čím skôr z rána, aby ste sa stihli do zotmenia vrátiť aj za prípadných sťažených podmienok či neočakávaných zdržaní. Závojový vodopád je asi najexponovanejším miestom v rámci štandardne sprístupnených turistických trás v Slovenskom raji, preto táto turistika rozhodne nie je určená pre osoby so strachom z výšok.
Tip
Na túru si určite nezabudnite zobrať vysoké nepremokavé turistické topánky, nepremokavú bundu, do ruksaka náhradné suché ponožky, dostatok jedla a tekutín na celý deň a ďalšie potrebné vybavenie v závislosti od ročného obdobia a aktuálnych podmienok. V prípade potreby skrátenia výletu je možné z vrcholu Sokolej doliny odbočiť do lokality Pod Bykarkou, zostúpiť k vodnej nádrži Klauzy a odtiaľ sa kopírujúc Biely potok dolinou Tomášovská Belá vrátiť naspäť na Čingov.
Ako sa sem dostanete?
Turistické stredisko Čingov je veľmi dobre dostupné osobnými automobilmi aj verejnou hromadnou dopravou z blízkeho mesta Spišská Nová Ves a okolitých obcí Smižany a Spišské Tomášovce. Zdatnejší turisti zvládnu tieto vzdialenosti prekonať aj pešo.
Parkovanie
Veľké platené parkovisko sa nachádza priamo pri vstupe do strediska Čingov. Rovnako sa parkoviská pre ubytovaných hostí nachádzajú aj pri priľahlých ubytovacích zariadeniach.
Viac informácií:
www.vraji.sk, www.slovenskyraj.eu, www.npslovenskyraj.sopsr.sk
Možnosti stravovania
Penzión Lesnica – Čingov 113, 053 11 Smižany, 053/449 15 18
Turistická chata Ihla – Čingov, 053 11 Smižany, 0907 956 396
Bufet Čingov – Čingov 113, 053 11 Smižany, 0918 344 830
Možnosti ubytovania v okolí
Penzión Lesnica – Čingov 113, 053 11 Smižany, 053/449 15 18
Grand Hotel Spiš – Hornádska 1001, 053 01 Spišské Tomášovce, 053/449 11 29
Hotel Čingov – Čingov, 053 11 Smižany, 053/443 36 63
Park Hotel Čingov – Čingov, 053 11 Smižany, 053/442 20 22